O dávaní


     

      Dávate málo, ak dávate len zo svojich majetkov. Len ak dávate zo seba samých, vskutku dávate. Veď čo iné je váš majetok, než veci, ktoré zhromažďujete v obave, že by ste ich zajtra azda mohli potrebovať?

Ale čo prinesie zajtrajšok bedlivému psovi, ktorý idúc za pútnikmi do svätého mesta, zahrabáva kosti do piesku púšte bez stopy? A či nie je strach z núdze núdza sama? Či strach zo smädu, keď je vaša studňa plná, nie je smädom, ktorý nikdy neuhasíte?

Sú takí, ktorí dávajú málo z toho množstva, čo majú, a robia to preto, aby si to iní všimli. Ale či netušia, že táto ich planá túžba nemá nič spoločné so šľachetnosťou? A sú i takí, čo majú málo a dávajú všetko. Toto sú tí, čo veria v štedrosť života a ich truhlica nie je nikdy prázdna. Sú aj takí, čo dávajú s radosťou a radosť im je najvyššou odmenou. A sú takí, pre ktorých dávať je utrpením a toto utrpenie je ich krstom. Sú však aj takí, ktorí dávajú a nepociťujú pritom bolesť, nehľadajú radosť, ani si neuvedomujú, že konajú šľachetne. Dávajú tak, ako myrta, čo v údolí vydychuje svoju vôňu do šíreho sveta. Ich rukami sa prihovára Boh a ich očami sa usmieva na Zem.

Je dobré dávať, keď to od nás žiadajú, ale je lepšie dávať bez vyzvania, vidiac potrebu. A pre šľachetnú bytosť je hľadanie toho, kto by prijal jeho dary, väčšou radosťou než darovanie samo.

A či jestvuje niečo, čo by ste nedali? Všetko, čo máte bude rozdané. Preto dávajte teraz, aby obdobie dávania patrilo vám a nie vašim dedičom.

Často hovoríte:” Vďačne dám, ale len tým, čo si to zaslúžia.” Stromy vo vašich záhradách tak nezmýšľajú, ani stáda na vašich pasienkoch. Dávajú aby žili, lebo odoprieť znamená zahynúť. Veď ten, kto je hoden svojich dní a svojich nocí, je hoden dostať od vás úplne všetko. A ten, kto si zaslúži piť z oceánu Života, ten si môže naplniť svoju malú čašu aj z vášho potôčka. A čo je väčšou zásluhou, než odvaha dostávať dôstojne, nezištne a s láskou?

A kto ste, že by si ľudia pre vami mali trhať hruď a odhaľovať svoju hrdosť, aby ste videli ich hodnotu nahú a ich hrdosť pokorenú?

Najprv sa sami staňte darcami a nástrojmi dávania. Lebo vedzte, že v skutočnosti je to život, čo dáva životu – nie vy. Čo ako si nahovárate, že ste darcami, ste len obyčajnými svedkami dávania. A vy, ktorí prijímate – a prijímate všetci – neberte na seba bremeno vďačnosti, aby ste nenaložili priveľké jarmo na seba i na toho, kto dáva. Radšej vzlietnite vedno s darcom  na jeho daroch ako na krídlach, lebo priveľmi myslieť na svoju zaviazanosť je to isté ako pochybovať o veľkodušnosti toho, komu je dobroprajná Zem matkou a Boh otcom.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s