9. Ako sa dotknúť prítomného okamžiku


Chcete dať životu hlbší zmysel a uspokojiť túžbu poznať základnú pravdu? Neviete ako to urobiť? Najprv pochopte, že váš život povstáva iba v dôsledku plnej účasti kozmickej duše v pohybe. Buddhizmus hovorí, že štruktúra ľudského sveta spočíva v pôsobení vzájomne podmieneného spoluvznikania. To znamená, že všetko sa pohybuje dynamicky.

Vzájomnou previazanosťou sa však nemyslí obyčajná vzájomná väzba. Vyjadruje sa tým sféra, kde všetko súcno je prázdne a vzájomne prepojené tak, že sa to vymyká všetkým ľudským rozumovým úvahám. Tu v príslušnom čase povstáva vzájomne podmienení spoluvznikanie, stáva sa náplňou prázdnoty a vzniká nový okamžik. Podmienené spoluvznikanie pôsobí neustále, váš život povstáva zo zdroja bytia dynamicky, okamžik za okamžikom. To je “kija”: dôvodné povstávanie, energia času, pominuteľnosť prejavujúca sa ako váš život. Prijmite ju, demonštrujte svoju plnú angažovanosť žiť a len buďte.

Život vám trvale poskytuje veľkú príležitosť dotknúť sa pravdy. Akonáhle sa jej dotknete, všetko ožije občerstvujúcim spôsobom. Tomuto spôspbu života hovoríme pružnosť, prispôsobivosť, či sloboda. V tej chvíli môžeme naozaj niečo dokázať – viac, ste kedy predpokladali. To je duchovná záruka. Duchovnú záruku nemôžete dostať, musíte ju sami nájsť. Nájsť ju môžte jedine v rámci zdroja bytia, ktorého zásluhou je váš život životom. Nazýva sa energia, prázdnota.

Väčšina ľudí vníma buddhistické učenie o prázdnote nesprávne. Ľudia sa domnievajú, že sa prázdnotou myslí zničenie či ignorovanie vlastného bytia. To je veliký omyl. Prázdnota nie je nič negatívne, prázdnota znamená, ak chceme presiahnuť nemenné názory, musíme sa ich vzdať. Kresťanský mystik majster Eckhart používal výraz púšť. V prázdnote púšte zomrie všetko, a potom sa všetko zrodí znovu. A tak tomu skutočne je. Inak by ste úspešne nemohli vykonať vôbec nič. Nech už robíte čokoľvek, tancujete, spievate, kráčate či cvičíte zazen, musíte sa najprv vyprázdniť. Vaše telo a myseľ sa stanú pružnými, práci sa budete naozaj venovať,  malovať, tancovať, raňajkovať, umývať si tvár, spievať chorál, cvičiť zazen. Nech už budete robiť čokoľvek, so svojou činnosťou sa stotožníte, vytvoríte s ňou nedeliteľnú jednotu, jedinosť, váš výkon bude najlepší.

Vy sa vaša kreativita už tvoria jedinosť vo sfére prázdnoty, nie ste od seba oddelení. Keď uvidíte seba, svoju činnosť, telo a myseľ vo sfére prázdnoty zahrnujúcej celý vesmír, je tam jedinosť. Rozkvitne prekrásna kvetina. Tak krásny kvet sa však nedá opísať, lebo presahuje rámec ľudského chápania, nie je možné ju vyjadriť v pojmoch, uchopiť myšlienkou. Všetko, čo môžete urobiť, je venovať reálnej existencii kvetiny dôkladnú pozornosť.

V záujme prežitku občerstvujúcej prázdnoty musíte svoj život prijmúť,  potom ho nazierať. Učiňte svoje telo a myseľ plne bdelými, cvičte s úplnou oddanosťou. Nesnažte sa niečo pre seba získať, naopak bezo zbytku ponúknite svoje celé telo a myseľ vykonávanej činnosti, odovzdajte sa jej celí. Pojmom “odovzdať” sa myslí zbaviť sa myšlienky, že disponujete vlastnou oddelenou existenciou, a prijmúť fakt, že váš život presahuje vaše obvyklé možnosti chápania. Potom prejavujte plnú angažovanosť okamžik za okamžikom a jednoducho len buďte. V tom je to ! To je všetko, čo musíte urobiť. V tej chvíli budete prebývať priamo uprostred prúdu pominuteľnosti.

Akonáhle sa ocitnete v prúde pominuteľnosti, vaše telo a myseľ sa skludní. Predstava seba sama ako izolovaného jedinca, túžba po pravde, prežitok utrpenia, to všetko zmizne behom okamžiku. Ocitnete sa v stave, v ktorom vaše ja prestane existovať. Akonáhle plne pochopíte pominuteľnosť, zistíte, že vy a vesmír od seba nie ste oddelení. Neexistuje priestor, žiadny predel, v ktorého dôsledku by ste chceli poznať niečo, čo je od vás oddelené. Nenájdete tam žiadne ja, žiadnu konkrétnu vec, ktorá by uspokojila vašu túžbu, iba nikdy nekončiaca zmena, vesmír bezo zbytku zapojený do dynamickej aktivity. Zásluhou úplnej oddanosti ste vedení tam, kde sa môžete dotknúť toho, čo hľadáte.

To, čo hľadáte, presahuje pocity i prežitky, vedenie a nevedenie, úroveň vedomou i nevedomou. Ak sa budete s úplnou oddanosťou venovať každému objektu svojej činnosti a budete sledovať úplný obsah každého okamžiku, môžete sa toho dotknúť. Potom si uvedomíte, aký je ľudský život krehký. Nie je sa čoho pridržať,  pretože neexistuje nič hmotného. Uvedomíte si, že všetko je prchavé, že nič nemá svoju vlastnú, pevne danú existenciu.

Je možné to aplikovať na naše meditačné cvičenie zazenu. Keď cvičíme zazen, vynoruje sa množstvo vecí, ktoré nám odvádzajú pozornosť. Musíme sa s nimi neustále vysporiadavať, nie zlostne, ale tým, že ich prijmeme, jednoducho ich potľapkáme po rameni a pokračujeme ďalej, bez toho aby sme sa o ne nejak zvlášť zaujímali. Keď sa ale potľapkám po rameni a pochválim sa: ” dobrý chlapec”, je to niečo iného než prax, o ktorej hovorím. Pokiaľ si pomyslím :”dobrý chlapec”, ide o myšlienku, ktorá povstala z historicky podmienenej myšlienky “zlý chlapec”. Keď však vnímate týmto spôsobom, vytvárate si názory, rozlišujete medzi minulým, prítomným a budúcim okamžikom. Vaša úloha je naopak existovať práve teraz, práve tu.

Keď sa hovorí práve teraz a práve tu, znamená to okamžik. Obvykle o čase uvažujeme ako o niečom od nášho života oddelenom, plynúcom z minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. Lenže na čas sa nedá pozerať ako na čas. Musíme v ňom vidieť nielen čas, ale zároveň aj priestor. Na priesečníku času a priestoru spolupôsobí vzájomne podmienené spoluvznikanie a prázdnota, ktoré dávajú povstať svetu javov. Onomu priesečníku sa hovorí práve tu a práve teraz. V priestore času chýba akékoľvek “pred” v podobe minulého okamžiku, či akéhokoľvek “po” v podobe okamžiku budúceho. Je len okamžik prítomný, práve tu a práve teraz, rozvíja sa ako kvetina, šíri sa do celého vesmíru.

Okamžik práve tu, práve teraz predstavuje obrovskú príležitosť. Ide o okamžik, keď vy ste vy, takí, akí naozaj ste, kým začne klíčiť myslenie. Z tohoto dôvodu musíte byť v čase, musíte byť v okamžiku, v ktorom nemôžete uvažovať o okamžiku predošlom či nasledujúcom. Ako to urobiť? Jednoducho svoje myšlienky potľapkajte po rameni a pokračujte. Potľapkať po rameni znamená, že budete cvičiť bez ustania, že sa stanete prázdni a flexibilní. Prázdnota sa potom sama postará, že budete žiť svoje životy vo vesmíre, že budete pripravení konať.

Buddhizmus nie je filozofická náuka – je to náuka pojednávajúca o ľudskej aktivite. Na aktivitu zenovej praxe obvykle hľadíme prostredníctvom svojho vedomia, lenže skutočná zenová prax musí byť dokonale prázdna. Zazen musíte cvičiť, pokiaľ vám nezačne klíčiť rozumové vnímanie, môžete sa ovládať, pokiaľ vám neodvedie pozornosť myšlienka. Pokiaľ sa vám to podarí,  zazen naozaj účinkuje a vy účinujete v rámci zazenu, lebo váš život sa vo vesmíre rozvíja ako kvetina. Akonáhle takto cvičíte, dotýkate sa zároveň zdroja existencie. Vaša kvetina rozkvitá práve teraz a práve tu. Preto prax nie je oddelená osvietenia – prax je osvietením samotným.

Nejde o záležistosť metafyzických či filozofických diskusií- musíte to jednoducho prežiť. Ale teórii by ste mali pochopiť čo najlepšie. Aj keď je to obtiažne, aj keď vás z toho bude bolieť hlava, pokračujte v štúdiu náuky o pominuteľnosti. Snažte sa pochopiť, aj keď presahuje bežné ľudské chápanie, pretože váš život už v čase existuje. Ste úplne slobodní, musíte len zvážiť spôsob života a vytrvale cvičiť deň za dňom. Keď budete cvičiť usilovne, skôr či neskôr niečo pocítite. Nakoniec sa dotknete niečoho hlbokého.

 

z knihy: “Každý okamžik je vesmír” od zenového majstra  Dainin Katagiriho

 

-uwe-

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s