Vyprázdni svoju šálku


 

Blud nekonečného rozvoja ľudstva?

Teraz, na konci jedného veku, ktorého ideológia zostala rovnaká od čias starovekého Ríma (dobiť, zotročiť, oslepiť a expandovať donekonečna), si neuvedomujeme, čo všetko sme zasiali. Ale mali by sme si to hneď uvedomiť! Ideme vstriec nekonečnému rozvoju a nehľadíme na pravidlá. Nehľadíme na ostatné bytosti, ani na tú najkrajšiu bytosť- Matku Prírodu. Nemôžeme sa dištancovať od vykonávateľov týchto strašných vecí, keď sme im to svojou ľahostajnosťou a svojim sebeckým prístupom dovolili. Ani jeden list na strome nemôže zožltnúť bez tichého súhlasu celého stromu. Ignorácia a sebectvo vládne všade, kde sa pozrieme. To je výsledok nášho tisícročného žobronenia, túženia, dúfania v lepšie zajtrajšky? Boli to obdobia dlhého utrpenia, strachu, prenasledovania, upaľovania, zabíjania, pýchy, klamstiev, nepochopenia, zúfalstva a nekonečného a márneho zapĺňania medzier buď v našej povahe, alebo v našom čase. Teraz to iba vystriedalo obdobie slepého sebectva, arogancie, nepochopenia a zábudlivosti, ale  hlavne pohodlnosti!

 

 

Vyprázdni TERAZ svoju šálku!

Myseľ je preplnená a už dávno nevie, čo hľadá. Ona zabudla , že je niečo Veľké, čo treba hľadať. Tá myseľ nás dostala do kolien a zabudli sme, že existuje ideál, ideológia alebo jednoducho SMER, ktorý v sebe obsahuje všetky ostatné smery a zároveň ich nekriví svojim neustálym posudzovaním, komentovaním a túžením. Tento smer je takmer neviditeľný a ťažko sa hľadá, ale je najväčší!!! Preto neopomenuteľný… Namiesto neustáleho zaplňovania miesta v našej pochabej mysli, by sme mali skorej venovať čas jej vyprázdneniu. Iba ak je myseľ prázdna, je sama sebou. Ak je plná, iba sa skrúca v agónii a všetko posudzuje. To neustále posudzovanie a súťaženie mysle zotročuje naše telá. A my jej len potichu slúžime! S mysľou je to ako s ohňom – je to dobrý sluha, ale veľmi zlý pán! Pravou činnosťou je činnosť, ktorej plody sú pre všetky veky. Nie iba pre tento život, nie iba na tento rok, alebo pre tento deň.

 

 

Piaty potichu spieva v srdci

Zušľachťovanie tela nie je ničím v porovnaní so zušľachťovaním svojej stále bľabotajúcej a stále preplnenej mysle. Myseľ je tvoja! Myseľ si TY! Vyprázdni svoju šálku, aby si tam mohol naliať nové dobré Víno! Ak ju nevyprázdniš, víno nebude čisté… Aj keď v skutočnosti- nie si ani myseľ – ale si Duch a myseľ s ním spolupracuje a mení sa! Duch je však nemenný. Myseľ je spojená s duchom a prenáša sa cez smrť tela ďalej. Tvoje telo- to nie si ty! To máš iba zapožičané ty Truľo!!! Je to pôžička štyrom elementom a tvoja / Božia esencia  (éter) to je piaty element, ktorý rozozneje tamtie mŕtve štyri, aby si sa mohol stať Jeho hudobným nástrojom, aby sa Boh mohol stať bytosťou. Ten piaty ti žiari v srdci a dáva dych tvojim bunkám. Táto esencia je nehybná a bezčasová, vždy s tebou, je ti bližšie ako tvoj vlastný dych!!! Je skrytá vo vašich srdciach a čaká, kým ju objavíte, rozpoznáte a spojíte sa s ňou. Vaše zvyky a vaše úmysly a vzorce ostanú ako otlačok karmy na rúchu mysli.

O ducha sa nebojme, to myseľ by sme mali zušľachťovať!!! A to telo, to je takmer bezcenné !

Duch zostáva nezmenený, ten iba ticho čaká v pozadí, všetko sleduje, a pritom ťa stále volá k sebe dovnútra! Ale nenechá sa ľahko odhaliť. To konanie mysle by sme mali prehliadnuť čím skôr. Čo už všetko napáchala! Všetky tie skutky, ktoré sú otlačené v tvojej večnej mysli, o tie by si mal dbať najviac a skúmať ich. Potom sa s nimi budeš musieť zase stretnúť- skôr či neskôr.. Tak radšej skôr, či nie? Áno presne tak, neutečieš od toho. Ak od toho utečieš, budeš musieť čeliť tomu znova. Si to ty sám, kto sa stále na seba rozpamätáva. Život za životom- tisíce a milióny rokov! A potom zas a zas. Celé veky v tejto hustej hmote. Myslíme si, že tento život máme iba jeden a že potom, keď zomrieme, budeme mať pokoj…hm, óóómyl! Vaše otázky sa nezodpovedia sami, musíte si ich zodpovedať Vy. To, že niektorých netrápi, keď tento život prežijú nie bohvieako, teda skôr nečestne, v ohováraní a v utrpení, v škodení ostatným a hrabaním len pre svoje telo a pre túžby tela, to je veľmi smutné a na zamyslenie…

 

 

Ak zomrieš dnes, tvoja láska alebo tvoje utrpenie sa neskôr zostonásobí. Preto dávaj pozor ako mrieš!.!.! ♥

Ako zomriete, tak sa potom aj znovu narodíte, síce do iného tela, ale do podobných podmienok a nedokončená práca bude stále čakať na dokončenie. Nikto ju za vás nespraví. To, čo ste započali, musíte dokončiť. Ale aj to, čo ste ani nezačali, musíme niekedy predsalen začať. Netreba snívať o budúcom živote, ale je dôležité začať už teraz. Tak prečo si zavierate oči pred zodpovednosťou za svoje činy a predovšetkým za svoje myšlienky?Prečo porovnávate s druhými a chcete poukazovať na ich chyby? Keby všetci ľudia mali priniesť svoje utrpenie na jednu veľkú kopu a malo by sa to utrpenie rozdeliť rovným dielom, každý by bol radšej, keby si zobral späť iba ten svoj kúsok, ktorý priniesol.. Neporovnávajte s druhými nič, ani to dobré, ani to zlé, každý má inú mieru a znesie viac alebo menej, ale predovšetkým, každý ma iný príbeh, ktorý nechápeme…Preto narábajte zmysluplne s tým čo máte, či už je to trápenie alebo radosť a nevymieňajte…

Šťastie tela je suché, to vďaka utrpeniu rastieme!!!

Zhrešiť sa dá skutkami, myšlienkami,slovami, ale aj zanedbaním dobrého. Tak prečo stále zanedbávame dobré a hráme sa, že ovládame náš život dokonale a nič viac sa už nepotrebujeme učiť? Zahoďme tento pocit falošnej vševedúcnosti! Stále sa treba niečo učiť, hlavne potom, čo človek vyjde zo školy. Pretože škola vás znormalizuje dosť drsným spôsobom… Ale to sa už väčšine učiť nechce. Nechcú o učení ani počuť, a predsa učenie o duši a o mysli je pohodlnejšie ako učenie v škole o bludoch. Pretože sa týka priamo nás a nemusíme sa učiť bludy ako v škole, ale učíme sa o kvalitách a  možnostiach svojej vlastnej individuality a mysli a o tom,  akých zázrakov je Bytie v nás schopné.

 

 

Miesta je dosť. Času je však stále menej!!!

Väčšina ľudí to nezistí, lebo žijú iba na špičke ľadovca a nevedia, že sa pod nimi skrýva jedna veľká rozľahlá zem. Myslia si, že Zem sa nedá obrábať a že jej je málo, aby z nej mali úžitok viacerí. A preto bojujú sebecky o každú piaď ich Zeme, ich individuality, ktorú im chcú akože ostatní znechutiť, ukradnúť alebo pošliapať. Ale tá zem sa topí teplom ich vlastného milujúceho srdca a plody, ktorých je síce zo začiatku málo,  sú malé, ale sú výdatné a radosť ľudí okolo, keď sa rozdelím aj so svojím málom, sa zväčší mnohonásobne a vynahradí tak zo začiatku slabú úrodu. Veru, v tom je podstata života: zožať úrodu a rozdať ju bytostiam okolo a hlavne obetovať ju predtým Pánovi. Je jedno že ste ateisti (nie ste kresťania), ani ja som už moc neni kresťan, som riadna zmeska všetkého. Verte, že jedine takto s nami plody s úrody zostanú naveky. Ak sa rozdelíme.. Potom sa vaša úroda zostonásobí. Ztisícnásobí!!! Taká je pravda!!!

 

 

 

Ak niečo zvieraš v dlani, nikdy to nemáš. Ale ak to rozdáš, nikdy o to neprídeš.

Veru nie je dôležité, čo dávaš do pusy, čo si obliekaš, či máš teplo pod perinou, ale čo máš vo svojej mysli, to je podstatné, aké myšlienky, a čo nosíš vo svojom srdci! To jediné s tebou ostáva. Ak sú to poklady, ktoré pretrvajú veky, nebudeš mať nikdy núdzu. Telo nie je tvoje, to je pôžička elementov. Trvá iba pár okamihov!!! Skutočne bohatému nemôžu vziať nič, lebo všetko si v srdci nosí. Ale chudobní duchom a bohatí majetkom, tým sa dá veľa odcudziť. Preto ľutujem tých, čo majú majetky a drepia na nich, myslia si, že vďaka nim sa stali niekým. A taktiež majú veľa bordelu v hlavách, nemajú pokoja ani deň. Prahnú po pokoji a láske, ale nachádzajú iba chaos a závisť. Za tých sa modliť treba, oni sú tými zblúdenými ovcami, ktoré je treba prinavrátiť do košiara. A musia sa prinavrátiť sami, nemôžeme ich k tomu prinútiť. Môžeme im len ukázať cestu, ale rozhodnutie je na nich, pretože sa jedná o ich životy a o ich presvedčenie. Nik iný to rozhodnutie  za nich nespraví. Preto niet väčšej cnosti, ako ukazovať ovečkám cestu späť do košiara.

Nestraťte svoju cestu ušľachtilosti mysle

Myslieť si, že už vieme dosť a spyšnieť- to  je jedom mysli a koreňom lenivosti. Nikdy nevieme dosť, je treba napredovať, neustále. Poznanie je nesmierne a nezmerateľné!!! Preto nájdite svoje zblúdenie a cesta sa vám sama ukáže. Veľa vám napovie aj podobenstvo o Pastierovi a o jednej zo sto oviec, ktorá sa stratila. Je to veľavravné, ale veľa ľudí si nevidí ani na špičku nosa!!

 

 

Bača a rybár

Nuž, tá jedna ovečka sa stratila a Bača, Pastier, Pán stáda, nechal tých 99 oviec samotných pokope a vydal sa hľadať tú jednu zatúlanú. A keď ju našiel, radoval sa z nej viac, ako z tých 99, čo sa nestratili. Kiežby sme sa navrátili späť do Jeho košiara. Už sme dlho od Neho preč, zabudli sme, že ho máme hľadať. Zabudli sme správne klopať, preto nám ani nikto neotvorí v tomto nečase!!! Naučme sa najprv správne klopať na tie naše srdcia…. ☻

Alebo iné krásne podobenstvo je o človekovi – rybárovi. On povedal: “Človek je ako rybár, ktorý hodil sieť do mora a vytiahol ju z mora plnú malých rýb. Medzi nimi našiel ten rybár jednu veľkú dobrú rybu. Potom hodil všetky malé ryby do mora a nechal si bez váhania tú veľkú rybu.  Kto má uši, nech počúva!!!”

 

 

 

Osobne si choďte pre Poznanie

On rozdával múdrosť v podobenstvách. Lebo to bolo vtedajším ľudom najbližšie. Ale aj dnes je to takto bližšie. Poznanie je nesmierne a takto ho môžme jednoduchšie odhaliť… Je jedno či naňho ( Ježiš / Emanuel / Kristus ) veríte alebo nie. Je to z viacerých zdrojov (minimálne z troch) historicky doložená osobnosť. Ten, kto chce ostať slepým, je to konieckoncov jeho vlastné rozhodnutie. A On to tiež rešpektuje a nechá vás na pokoji- v nevedomosti! Kto sa chce obetovať vyššej pravde, tomu sa odhalí!! Nie nadarmo On hovorí: “Klopte a ja vám otvorím!”… Lenže na to, aby ste Mu uverili, aby ste mali dôveru v TOHO, od koho bol poslaný, na Toho žiadne priame svetské dôkazy neukazujú. Všetky sú nepriame a pokrivené vekmi a ľudmi! Načo im slepo veriť? Choďte si sami pre poznanie! On je poznateľný skrz vás samotných!!! A preto sa hovorí, že viera je slepá. Poznanie nemôžeš prijať od nejakej inštitúcie alebo od smrteľníka, musí v tebe samo vykvitnúť! Čítaním, skúmaním, poznávaním, na svojej vlastnej koži! Iba tak sa to dá…. Čas sa vtedy stane tvojim priateľom- Ty potom v Neho získaš dôveru!!!…

Viera nie je dôvera

Kiež aspoň niekto zavadí o rozdiel významov slov “viera” a “dôvera”. Keď zalievam semienko, viem, dôverujem mu, že rastie, aj keď ho ešte nevidím. Verím zákonom a viem, že to Ty stojíš nad všetkým. Prečo by som sa bál potom o svoj osud? Bojím sa o osudy ostatných ľudí… Tí, ktorí zblúdili, večne On ich hľadá a volá, nechcú sa oni vrátiť k Pastierovi. Ich mysle sú zaslepené a ich kroky sú nesmelé. Slúžia psom a mačkám, deťom a domom, nevedia komu majú skutočne zasvätiť svoje konanie, koho skutočne obdarovať….

Ich zajtrajšky sú neisté a ich život sa kráti. Kam sa odoberú, keď tento ich krátky život pominie ako svetlo na konci dňa?

+

+

+

 

 

 

BE AWARE OF THE FORCE

 

 

 

-uwe-

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s