12 blíženeckých vlastností


 

 

 

 

 

Budúci večer opäť stojím pred Ptahhotepom.

“Čas dozrel, ” hovorí, “aby si študovala a praktikovala dvanásť blíženeckých vlastností ako svoje ďalšie cvičenie. Pri zasvätení z toho budeš skúšaná. Počúvaj teda dobre a zapamätaj si, čo ti teraz poviem:

Tak ako mlčanie a rozprávanie sú dve doplňujúce sa formy prejavu rovnakej sily, existuje dvanásť párov vlastností, ktoré sa musíš naučiť ovládať. Od dnešného dňa budeš v chráme iba dopoludnia, potom sa vrátiš do paláca a využiješ každej príležitosti, aby si bola čo najviac s ľudmi, lebo je oveľa ľahšie stať sa pánom týchto vlastností v chráme než vo svete. Tu stretávaš samé sebe podobné osoby- neofytov, ktorí usilujú o božskú jednotu, alebo kňazov a kňažky, ktorí už v podobnej jednote žijú.

Avšak vo svete si vydaná najrôznejším pokušeniam. Stretneš sa tam s mnohými, ktorí sú posadnutí telom a budú chcieť ovplyvniť tiež teba. Nebezpečie pádu je omnoho väčšie. Keď dokážeš zvládnuť všetky vlastnosti v ruchu mesta, vykonáš tiež skúšky pri zasvätení.

 

Dvanásť blíženeckých vlastností je:

 

1. mlčanie – rozprávanie

2. prístupnosť – neovplyvniteľnosť

3. poslušnosť – vládnutie

4. pokora – sebadôvera

5. blesková rýchlosť – rozvaha

6. prijímanie všetkého – umenie rozlišovať

7.schopnosť bojovať – mier

8. opatrnosť – odvaha

9. nevlastnenie ničoho – disponovanie všetkým

10. neviazanosť na nikoho – vernosť

11. pohŕdanie smrťou – váženie si života

12. ľahostajnosť – láska

 

 

Zem teraz prechádza dlhým obdobím, behom ktorého postupne prevezmú vládu sobeckí ľudia, posadnutí telom. Vieš avšak už teraz, že tam, kde sa prejavia negatívne sily, musia existovať aj sily pozitívne, ale v neprejavenom. Počas tohoto temného obdobia Zeme musia Synovia boží, ktorí prejavujú božské zákony nesobeckosti, postupne opustiť pozemskú úroveň a stiahnuť sa na duchovnú úroveň, do neprejaveného. Budú však pôsobiť ďalej v podvedomí ľudí, budú jednoducho nevedomím ľudstva a budú sa prejavovať v duši dozrievajúcich ľudí ako túžba po vyslobodení a vykúpení.

Na Zemi budú po tisícročia na seba narážať túžba po moci niektorých jednotlivcov a rastúca nespokojnosť zotročených ľudských más v stále krutejších bojoch. Tisícročia trvajúce neustále boje a nadvláda chtivosti, márnivosti, závisti, pomstychtivosti, nenávisti a iných živočíšnych vlastností by vyhubili všetko krásne, dobré a pravdivé, keby sa božská prozreteľnosť nestarala o to, aby jednota duchovne spojených ľudí- pod vedením Synov božích, pôsobiacich z duchovnej úrovne – nechránila trvanie a rozmnožovanie vedenia pred zabudnutím. Zem- ako každá planéta- je vedená vysokou duchovnou silou a táto sila sa prejavuje skrze Synov božích, spôsobom pre ľudí prijateľným. Nakoniec bude prejavovaná skupinou duchovne zasvätených ľudí, ktorí sa stali cestou vývoja rovnocennými Synom božím. Všetci budú spolupracovať na veľkom božskom pláne- zachrániť Zem pred temnotou, izoláciou a vládou materialistických a diabolských síl. Každý zasvätenec sa zúčastní tejto práce a kedže budeš tiež zasvätená- zúčastníš sa jej aj ty.

Aby sa človek stal použiteľným spolupracovníkom na veľkom diele, musí najprv ovládať celú škálu párov protikladných vlastností. Aj ty musíš pred svojim zasvätením z nich zložiť skúšku.

Ich ovládnutie znamená používať vlastnosti v pravý čas a na pravom mieste. Rovnaká vlastnosť, ktorá je na pravom mieste a v pravý čas božská, stane sa satanickou na nepravom mieste a v nepravý čas. Lebo Boh tvorí len len dobré, krásne a pravdivé. Neexistujú žiadne zlé vlastnosti ani žiadne zlé sily ale iba zle použité vlastnosti a zle použité sily.

1.Sama si už odhalila, čo znamená hovoriť alebo mlčať v pravý čas na pravom mieste. Mlčanie je božskou vlastnosťou, prináša požehnanie, keď ho človek používa tam a vtedy, kedy a kde má mlčať. Ak mlčíme však tam a vtedy, keď by sme mali hovoriť, keď by sme napríklad slovom mohli niekoho zachrániť pred veľkým nebezpečenstvom a mlčíme, potom sa stane z božského mlčania satanické.

Ak dôjde k hovoreniu na nepravom mieste a v nepravý čas, stáva sa z božskej schopnosti hovoriť satanické tlachanie.

2. Jedna polovica ďalšej z blíženeckých vlastností, prístupnosť, je božská, ak sme prístupní a otvorení všetkému vysoko stojacemu- teda krásnemu, dobrému a pravdivému, to znamená, ak necháme na seba pôsobiť vôľu Boha a Jeho v sebe prijímame.  Je však neblahou a satanickou, ak sa z nej stane bezcharakterná ovplyvniteľnosť bez vlastnej vôle.

Jej druhá polovica, neovplyvniteľnosť, znamená schopnosť klásť neotrasiteľný odpor všetkým nízkym vplyvom a účinkom. Ak kladieme však odpor aj vyšším silám, okamžite zmeníme svoj božský atribút- neovplyvniteľnosť- v istý druch satanickej izolácie.

3. Aboslútna poslušnosť voči Božej vôli je povinnosťou každého spolupracovníka na veľkom božskom pláne. Vôľa božia sa môže prejavovať bezprostredne skrze teba, alebo skrze iných ľudí. Božiu vôľu spoznáš, ak preskúmaš všetko čo sa od teba žiada a zistíš, či to zodpovedá tvojmu vlastnému najvnútornejšiemu presvedčeniu. Boh k nám hovorí naším najvnútornejším presvedčením a my ho musíme bezpodmienečne poslúchnuť. Poslúchať však niekoho proti svojmu vlastnému presvedčeniu, iba zo zbabelosti, strachu, pre materiálne výhody, alebo iba z obyčajnej “snahy byť dobrý”- to jest z nízkych osobných dôvodov- je podliezavosťou a je satanické.

Vládnutie znamená predávať nevedomým a slabým ľudom niečo z vlastnej sily vôle. Univerzálna láska má spojiť všetky aktívne sily národa, mala by ich viesť k všeobecnému dobru, bez toho aby bolo poškodzované ľudské právo na sebeurčenie. Kto však chce bez lásky a zo sobeckých dôvodov iným vnucovať vlastnú vôľu a poškodzuje ich právo na sebeurčenie, učiní z božskej vlastnosti vládnutia satanické tyranstvo.

4. Pokoru máme prežívať voči božskému, voči vyššiemu Ja, ktoré nás oživuje. Musíš si byť vedomá toho, že všetko krásne, dobré a pravé vlastnosti patria Jemu, že osoba je nástrojom pre prejav božstva, ale sama o sebe bez božstva je iba prázdnym obalom. Musíš v sebe poznať rovnané božstvo, rovnaké večné bytie, ktoré sa prejavuje vo vesmíre- a odovzdať sa Mu pokorne. Nikdy sa však nemáš podrobiť pozemským alebo subpozemským mocnostiam, alebo padať na kolená pred pozemskými tvarmi. V takom prípade by sa stalo z božskej pokory satanické, zbabelé, pokorovanie sa, čím by si znesvätila božstvo, ktoré ťa oživuje svojim vlastným večným Bytím.

Ak sa chceš stať dobrým služobníkom božského plánu vyslobodenia sveta, nesmieš nikdy zabudnúť, že nežiješ a nepracuješ z vlastnej sily. Každá sila pramení z Boha a všetky sily, ktoré prejavuješ, do teba prúdia z tvojho vyššieho Ja, z Boha. Buď si neutále vedomá toho, že tvoja osoba sama o sebe je zdanlivou bytosťou. Tou pravou bytosťou- jedinou večnou skutočnosťou v tebe- je Boh! Sebadôvera znamená dôveru v Boha, žijúceho v tvojom srdci, nie však v zdanlivú bytosť,  v tvoju osobu!  Božská sebadôvera je nepostrádateľná pre každú tvorivú činnosť a znamená vnútorné spojenie s Bohom. Ak si ale osoba nahovára, že jej kvality a sily patria jej a nie Bohu, potom sa stane z božskej sebadôvery satanická povýšenosť.

5.Ako spolupracovník na božskom pláne musíš tiež dokázať bleskovo sa rozhodovať. Musíš sa naučiť zvoliť bez váhania, okamžite z rôznych možností tú najlepšiu. Môže dôjsť k situáciám, v ktorých iba okamžik omeškania znamená premeškanie jedinečnej, neopakovateľnej príležitosti. Ak dokážeš jednať úplne sústredene, s duchaprítomnosťou stojacou nad všetkým časom, potom prejavíš vôľu božiu a v tomto prípade bude bleskurýchle rozhodnutie božské. Ak jednáme však bleskurýchle bez duchaprítomnosti a nerozvážne, a tak stratíme sústredenie, stane sa z božskej bleskurýchlosti satanická unáhlenosť.

Preto sa musíš naučiť božskej rozvahe. Musíš pred činom skrotiť svoj temperament a nechať v sebe dozrieť rozhodnutie s veľkou trpezlivosťou. Často musíš čakať, než poznáš božiu vôľu, než dôjdeš k správnemu rozhodnutiu. To znamená, pracovať s rozvahou. Ak však predĺžime rozvahu do nekonečna a nedôjdeme tak nikdy k rozhodnutiu, stane sa z božskej rozvahy satanická, stále pochybujúca nerozhodnosť.

 

 

6.Ako užitočný spolupracovník na božskom pláne sa musíš naučiť prijímať všetko, čo osud prináša. Tvoja hodnota nie je určená vonkajšími okolnosťami, ale iba stupňom, v ktorom prejavuješ Boha. Tvoje vnútorné hodnoty nemôžu byť porušené  či zničené pozemským ponižovaním alebo pokorovaním. A velebenie a chválospevy ich tiež nemôžu zväčšiť. Preto sa ťa nikdy nesmie dotýkať spôsob, akým s tebou jednajú nevedomí ľudia. Zostaneš čím si, nech si ponižovaná alebo velebená. Nauč sa byť spokojná vo všetkých podmienkach a prijímať okolnosti, ktoré ti prináša osud s úplným kľudom. Ak bude tvoja práca na božskom pláne od teba vyžadovať, aby si žila vo veľkej chudobe, alebo aby si stála na vysokom mieste a disponovala veľkým majetkom, musíš pohliadať na oboje ako na prostriedok k veľkému cieľu. Nič z toho nesmie narušiť tvoj vnútorný postoj. Tak sa stane prijímanie všetkého božským. Musíš však vždy zvážiť- aj keď sa ťa v tvojom vnútri nič nedotýka- kedy sa máš, ako zástupca vyššieho vedenia, brániť proti pokorovaniu a urážkam a kedy sa máš skromne odtiahnuť od velebenia. Prijímanie všetkého sa nikdy nesmie zvrhnúť v apatickú ľahostajnosť alebo zbabelú bezcharakternosť.

Zvoľ vždy to najlepšie, nespokojuj sa s podradným. Musíš dokázať rozlišovať krásne od škodlivého, dobré a zlého alebo nesprávneho a pravdivé od falošného, božské od satanického. Bez dokonalej schopnosti rozlišovania je človek nepoužiteľný ako spolupracovník na božskom pláne.

7. Ak chceš byť užitočná, musíš tiež dokázať plnou silou bojovať. Mečom pravdy musíš byť schopná bojovať proti tieňom omylov, aby si dopomohla božskému k víťazstvu na Zemi. Ale tvoja vznešená a odvážna ochota bojovať nesmie nikdy zdegenerovať do hlúpej hašterivosti. Nesmieš zabudnúť, i keď musíš často odvážne bojovať, že máš bojovať duchovnými zbraňami, aby si Zemi priniesla mier. Máš bojovať, aby si roztrhnuté premenila v jednotu a vniesla mier medzi bojujúcich. Z tvojej lásky k mieru sa však nikdy nesmie stať zbabelé pohodlné odmietanie bojovať.

8.Ak sa chceš stať užitočným spolupracovníkom, musíš sa tiež naučiť opatrnosti, ale súčasne dokázať sa rozhodovať, kedy a kde máš tieto božské vlastnosti používať. Opatrnosťou je možné zachrániť seba aj mnoho iných pre veľkými nebezpečenstvami, škodou a nezmyselnými obeťami. Neodvážiť sa však niečo urobiť zo strachu a z nedostatku sebadôvery, to činí z božskej vlastnosti opatrnosti satanickú zbabelosť.

Musíš mať neotrasiteľnú odvahu. Nesmieš sa báť žiadneho nebezpečia. Musíš ísť odvážne vstriec všetkým ťažkostiam a bojovať odvážne proti všetkým útokom proti božskému, keď to veľký cieľ, pre ktorý pracuješ vyžaduje. Nikdy sa však božská odvaha nesmie zvrhnúť v krkolomné hazardovanie.

9.Ako spolupracovník na veľkom diele musíš tiež pochopiť, čo znamená nič nevlastniť. Nech tvoja úloha od teba vyžaduje úplnú chudobu, alebo ťa privedie k najväčšiemu bohatstvu, nesmieš nikdy zabudnúť, že ti nič nepatrí, absolútne nič, ale že všetko je božím vlastníctvom, z ktorého dostaneš k používaniu len to, čo zodpovedá tvojej úlohe. Ako je vodnému kanálu ľahostajné, či ním preteká viac alebo menej vody, lebo voda nepatrí jemu, tak máš aj ty považovať všetko, čo ti osud dáva, za niečo, čo pochádza od Boha a čo máš predávať ďalej. Z čoho budeš žiť, s tým si nemusíš robiť starosti. Dostaneš vždy práve toľko, koľko potrebuješ. Aj keby si bola sebebohatšia, musíš si vo vedomí stále udržovať nevlastnenie ako postoj. Tento božský postoj sa však nikdy nesmie zvrhnúť na nestaranie sa o nič, alebo opovrhovanie hmotnými vecami. Nikdy nesmieš od svojich blížnych očakávať, že ťa budú vydržovať bez práce.

Hmota je tiež prejavom Boha, musíš si ju teda ceniť ako niečo božské. Súčasne však musíš byť jej pánom. Musíš si vždy vedieť zaistiť toľko hmotného, koľko pre svoju pozemskú činnosť potrebuješ. Buď si plne vedomá toho, že pokiaľ si na pozemskej úrovni, musíš jednať s hmotou, nie bez nej a samozrejme nie proti nej. Je nutné, aby si dokázala hmotu zhrnúť a držať, aby si ju správne používala a ovládala, inak by si bola úplne vydaná napospas pozemským mocnostiam a nemohla by si v ich područí vykonať nezávisle a slobodne svoju pozemskú úlohu. Daj však pozor, aby božská vlastnosť vedieť ovládať hmotu sa nezvrhla na satanickú, sobeckú chtivosť po vlastníctve.

10.Ako spolupracovník na božskom pláne nesmieš byť viazaná na žiadneho človeka. Poznávaj vo všetkých ľuďoch, čo je v nich božské, čo pozemské a čo démonické. Nemiluj osobu, ale miluj božské v nej, znášaj pozemské a vyhýbaj sa démonickému. Keby to tvoja úloha vyžadovala, musíš bez váhania opustiť najmilovanejšieho človeka, pretože musíš mať neustále na zreteli, že to, čo je v ňom hodno lásky, je Boh a nie osoba. Osoba je iba nástrojom božieho prejavu. Musíš nájsť a milovať tie isté prejavy tiež v iných osobách. Miluj v každom človeku Boha, potom nebudeš viazaná na žiadnu osobu. Táto neviazanosť na nikoho sa však nesmie zvrhnúť na všeobecnú ľahostajnosť a bezcitnosť voči tvojim blízkym.

Avšak ľuďom, v ktorých si poznala boží prejav, musíš zostať verná na život a na smrť. Miluješ svojich majstrov a svojich spolupracovníkov na veľkom diele, pretože si v nich poznala Boha. Si v nich verná Bohu, pretože ich osobu miluješ iba ako boží nástroj. Tak sa z tvojej úcty a vernosti voči tvojim majstrom a spolupracovníkom nikdy nestane osobné zbožňovanie, kult osobnosti.

 Ak sa chceš stať potrebným nástrojom pre veľký božský plán, musíš vedieť používať svoju vlastnú osobu ako poslušný nástroj aj pred verejnosťou. Musíš oživiť svoje talenty a schopnosti svojimi duchovnými silami pred ľuďmi, musíš ich stupňovať k vrcholu a k vyžarovaniu tak, aby si prejavovala svojho ducha svojou osobou- držaním svojho tela, pohybmi svojich rúk, vyžarovaním svojich očí, a svojim rečníckym umením v najvyššom stupni a tak dostala ľudí do svojho vplyvu a mohla ich strhnúť so sebou na vyššiu duchovnú úroveň. Musíš teda vedieť ukázať svojho ducha svojou osobnosťou bez ostychu a bez zábran na verejnosti. Nikdy však nesmie umenie, ukazovať sa na verejnosti, prebudiť v tebe diabla márnivosti a zvrhnúť sa na samoľúbosť, na prianie byť nápadná a chváliť sa svojimi Bohom danými talentami.

Keby ťa ľudské davy nadšene a s jasotom oslavovali, musíš si neustále uvedomovať, že ľudia nie sú nadšení tvojou osobou, ktorá je iba prázdnym obalom, ale Bohom, ktorý sa tvojím pozemským obalom prejavil.

Ak sa nevydáš pre používanie umenia “ukazovať sa” diablu márnivosti, tak ťa vôbec nebude znekľudňovať, aj keď pri plnení iných úloh budeš musieť zostať medzi ľuďmi zase úplne nepovšimnutá a bezvýznamná. V tomto prípade potom nemusíš ukazovať svoje schopnosti, ale nepozorovane medzi ľuďmi zmiznúť ako jeden z mnohých bez toho, aby si chcela byť nápadná a vynikať. Toto skromné “byť nepovšimnutý” sa však nesmie zvrhnúť na osobné podceňovanie a sebeničenie. Vo svojom srdci si vždy musíš zachovať svoju hodnotu ako ľudská bytosť.

11. Ak chceš byť potrebným spolupracovníkom na veľkom božskom pláne, musíš vykonávať všetky skúšky s úplným pohŕdaním smrťou. Musíš mať neotrasiteľné presvedčenie, že smrť vôbec neexistuje. Až bude tvoje telo opotrebované, potom ho tvoje Ja odloží. Ja však je vetvou stromu života, životom samým a život je nesmrteľný. Ak si sa vo svojom vedomí stotožnila so životom, nezľakneš sa ani smrti, aj keby ťa tvoja úloha zaviedla do smrteľného nebezpečenstva. Naopak, budeš čeliť aj tomu najväčšiemu nebezpečiu s úplnou vyrovnanosťou a absolútnym pohŕdaním smrťou. Nedopusť však nikdy, aby sa pohŕdanie smrťou zvrhlo v pohŕdanie životom.

Musíš si ceniť života nadovšetko. Život je Boh sám. Vo všetkom, čo žije, sa prejavuje večné Bytie. Nesmieš sa nikdy vystavovať nezmyselne nebezpečenstvu. Váž si aj života v tele, ži radostne. Nikdy by sa však radosť nemala zvrátiť v samoúčelnosť a zmyselnosť.

 

 

12. A nakoniec musíš obstáť v najťažšej skúške : v skúške lásky a “krutej lásky”: ľahostajnosti. Ten posledný pár vlastností tvorí už tu na pozemskej úrovni nerozdeliteľnú jednotu. Kedykoľvek prevavíš jednu polovicu, prejaví sa samovoľné aj druhá.

Musíš sa úplne vzdať osobného prístupu, svojich osobných záľub a citov: vedieť milovať ako miluje Boh sám, milovať všetko a každého bez rozdielu tak, ako Boh sám miluje všetkých a každého. Tak ako slnko svieti- vysiela svoje milujúce žiarenie- s úplnou ľahostajnosťou na pekných aj škaredých, na dobrých aj zlých, na pravých aj falošných. Najvyššou božskou láskou je láska vždy úplne rovnaká.

Musím ti byť úplne ľahostajné, či je niečo alebo niekto krásny alebo nie, dobrý či zlý, pravdivý alebo nepravdivý, musíš milovať všetkých rovnakou láskou. Musíš sa naučiť, že by ani nemohlo existovať krásne bez škaredého, dobré bez zlého, pravé bez falošného. Ak musíš všetkých milovať rovnako. Musíš poznať, že krásne aj škaredé, dobré aj zlé, pravé aj falošné sú iba doplňujúcimi sa zrkadlovými obrazmi nevysloviteľného, ktoré- aby sme mali preto dobré slovo- nazývame Bohom.

Ak  bude z teba vyžarovať na všetky živé tvory rovnaká láska, neprimieša sa do tejto lásky v žiadnom prípade osobná náklonnosť. Ak sa budeš dívať na všetko z hľadiska veľkého celku; ak bude stanovisko všeobecného narážať na stanovisko jednotlivej osoby, budeš bez váhania zastupovať stanovisko celku a prechádzať bez ohľadu stanovisko jednotlivcov. Táto necitlivosť však musí mať svoje korene vždy vo vesmírnej, božskej láske a nesmie nikdy pochádzať z osobného odporu.

Musíš však prejaviť svoju neosobnú, kruto ľahostajnú lásku voči svojim blízkym v takých prípadoch, v ktorých možno zachrániť ich dušu, prípadne len za cenu ich pozemského dobra, a to aj vtedy, keď sú to tvoji najbližší. Musíš byť schopná dokonca aj ľahostajne prizerať, ako sa tvoji najmilší dostávajú do najväčších nebezpečenstiev. A ak nereagujú na obyčajné prostriedky, nemôžeš ich zadržovať silou, ani duchovnou, ani hypnózou, ani magickými prostriedkami, keď to vyžaduje spása ich duše. Je lepšie, keď človek trpí hmotným alebo telesným úpadkom, dokonca aj smrťou, než aby stratil svoju dušu. Za všetkých okolností musíš podporovať spásu jeho duše. Rovnako ako sa Boh nemieša do záležitostí ľudí, ale zachováva im slobodnú vôľu, musíš aj ty ponechať svojim blížnym ich slobodnú vôľu a nikdy ich nemôžeš k ničomu nútiť násilím. Tvoja ochota pomáhať sa má na všetko pozerať z hľadiska duševnej spásy, nie z hľadiska pozemského a telesného dobra. Táto božsky nezaujatá láska sa však nesmie zvrhnúť na bezcitnosť a nikdy nesmieš odmietať nikomu pomoc z osobného odporu, ak ho môžeš zachrániť pozemskými prostriedkami.

 

To sú najťažšie skúšky, pretože sa musíš vzdať svojich osobných citov a vyradiť ich. Iba ak dokonale ovládneš predchádzajúcich 11 párov vlastností, pocítiš s istotou aj v najťažších prípadoch, čo môžeš a čo nemôžeš učiniť z pravej lásky!

Potom ale už nebudeš môcť chybovať, lebo budeš láskou samotnou a láska môže učiniť všetko len z lásky. Nebudeš musieť robiť nič inak, než vyžarovať svoje Ja, byť svojím ja, a celý vesmír bude môcť čerpať z tvojho tepla a z tvojho svetla a z tvojej sily.Potom si sa sama stala božskou, tvoje vedomie sa stotožnilo so samotným Bohom. Vrátila si sa zo sveta stromu poznania dobra a zla, teda z ríše stromu smrti, kde sa všetko javí v oddelenosti a rozštiepenosti, do ríše stromu života, do ríše božskej jednoty. Ješ znovu ovocie stromu života a z tohoto ovocia dávaš jesť tým, ktorí prídu po tebe, aby sa všetci vrátili do jednoty nesmrteľného, večného života, do večného Bytia- k Bohu.

Ó, ty zástupca Boha! Nikdy tvoje slová nezabudnem. Vtiskli sa tak hlboko do mojej duše, že som sa stotožnila so zmyslom týchto slov. Prešli mi do krvi, do morku kostí a po tomto poučení už nie som tou, ktorou som bola predtým.

Mojou úlohou je to všetko uskutočniť.

 

 

 

 

 

 

 

 

preklad kap. 27 z knihy Elizabeth Haich- Zasvěcení

 

 

 

2 comments

  1. …krásne, pravdivé, len výraz “satanické” mi tam akosi vadí pri každom prečítani. Knihu som rozčítala, ale nenašla čas vrátiť sa. Vďaka za pripomienku.
    Maj sa… :O)

    • Ja som sa tiež zastavil pri tom prvom čítaní.ale je to logické.a hieroglyfy sa tak moc dobre asi zas neprekladaju.ale čo je hore je božské , je zo stredu bytia , z boha, to čo je okolo,alebo dole, to mätúce , to musí byť z diabla-zo satana-z nevedomosti.ak sme pod nadvládou jednej z troch kvalít prirody-nevedomosti, vznikajú satanicke záležitosti.nie je možné oslobodenie.ani z kvality vášne nie je možné oslobodeni, ale z tejto kvality nevznikajú satanicke prvky.az z kvality dobra časom, dlhým časom a dlhým spoznávaním a zbieraním múdrosti sa oslobodime aj od kvality dobra a staneme sa bozskymi..nie je to prehnane.to len my drepime na slovách Boh a satan.jedine možné oslobodenie je skrz kvalitu dobra a potom sa oslobodime aj od dobra (a od zla) a prídeme na to, že činy nie sú ani dobré ani zle. to myšlienky ich nimi robia.ciny sú prázdne.a podstata musí byť prázdna.inak sa nemôže prejaviť to božské..teda aj drepenim na kvalite dobra sa nedá dospieť k oslobodeniu.k oslobodeniu sa dá dospieť iba poznaním že “ja” je brahma a všetky javy a veci su bez vlastnej podstaty…
      Som rád že si zavítala
      :)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s