Črevná záruka


 

‘Jeden obzvlášť horlivý novic se dnem i nocí cvičil v zazenu, snad ani nespal a jedl pramálo. Mistr si ho povolal k sobě a radil mu, aby omezil své usilování a bral větší ohled na svoje zdraví.”Ale já hledám vysvobození a nechci ztrácet čas”, vysvětloval novic.”A odkud víš”, zeptal se ho mistr,” že osvícení běží před tebou a ty musíš za ním utíkat? Třeba je za tebou, pospíchá za tebou, a jen tě při tvém tempu nedokáže dohonit.” ‘

 

Trpezlivosť ruže prináša, okrem iného nielen ruže, ale aj šťastie a súcit, a správne rozlišovanie a následne tiež vyslobodenie. Prílišná aktivita zatarasuje cestu. Usilovaním alebo meditovaním sa ešte buddhom nikdy nikto nestal. Oslobodenie je vyvolané rozlišovaním a nie konaním. Stane sa nie časom , ale v okamihu .. Osvietenie je stále tu, ale my nie sme k nemu otočení tvárou (srdcom), nie sme dosť horliví, našu myseľ zahaľujú závoje. Alebo sme príliš horliví a našu myseľ nasycuje túžba po osvietení a rôzne skreslenia ktoré si v mysli o osvietení tvarujeme. Všetko na svete sa dá dosiahnuť usilovaním. Len láska a osvietenie prichádza sama od seba, ak odhrnieme dosť listov z cesty, a ak počkáme kým sa hladina ustáli, alebo ak skrotíme tancujúcu opicu, ale predovšetkým ak si vezmeme pravdu o pominuteľnosti k srdcu, nebude tu už žiadne nedosiahnuté osvietenie. Cesta buddhov je nepoznaná a nenápadná, a predsa ju všetky veľké cnostné bytosti prešli a taktiež všetky ostatné bytosti ju musia prejsť. Nie je tu nič k dosiahnutiu, je tu len večná nemenná pravda (tu a teraz) , v ktorej “Ja” neustále spočíva. Čas je ilúziou pre “osobitné ja”, lebo sa oddelilo od Pána a zablúdilo do sveta mysle jednotlivca. Táto zázračná vec sa nestala náhodou. Pre kresťanov je to dedičný hriech. Ostatní musíme skúmať, čo to vlastne je. Ale najmä tí kresťania by to mali skúmať… Prečo sme zablúdili, a kým alebo čím sme boli pred naším narodením… táto téma je ústredná a najdôležitejšia pre dosiahnutie poznania a následne oslobodenia. Musíme sa vrátiť pred dobu narodenia. Čo sa stalo narodením? Kto vstúpil do tela? Prečo sme prijali telo? Prečo máme pocit oddelenosti? Odhaľte detský princíp a spočívajte v ňom. Ak nebudete ako deti, nemôžete odhaliť kráľovstvo nebeské.. Ak neodhalíte triky mysle, nikdy nad ňou nezvíťazíte. Ak neodhalíte, ako myseľ vyrastá z detského princípu, nikdy nepreseknete koreň klamu, ktorým vás mámi. Ak odhalíte neexistenciu mysle, zistíte že ste čistá podstata vo vašom srdci (singularita). Týmto spočívaním začínate cestu bytia vo svojom skutočnom Ja. Podstata bytia oživuje vaše telo a skrz potravinovú esenciu a dych máme pocit, že sme, že žijeme… Ak budeme neustále spočívať vo svojom skutočnom ja, premietanie o pominuteľnosti nás privedie k transcendencii vlastného ja. Podstata bytia nie je večná, ale trvá len dovtedy, kým telo dýcha,  kým dokáže dopravovať kyslík do orgánov, a kým je potravinová esencia dosť ohybná a svieža a kým bunky sa stíhajú nahrádzať. Potravinová esencia súvisí s treťou čakrou. Ak dokážeme svoje črevá udržať fit, náš život bude bez problémov. Samozrejme dôležitá je aj pečeň a obličky , slezina a pľúca ..ale cez črevo sa vstrebáva Brahman z jedla a premieňa sa na Brahmana v tebe ..preto brucho ( črevá) je pre dlhý život to najpodstatnejšie…

 

 

Bez zdravej stravy nie je zdravé črevo, a bez zdravého čreva nie je dlhý život. A dlhý život je treba, pretože musíme prekonať dva klamy a na to niekedy (dosť často) jeden život nestačí :

1.  Odhalenie klamania našej mysle, musíme odhaliť jej neexistenciu a to sa dá jedine poukázaním a odhalením koreňa, z ktorého vyrastá (skúmanie detského princípu). Týmto odhalíme , že nie sme myseľ a nie sme ani telo. Sme podstata bytia v srdci.

2. Odhalením samej podstaty bytia , prečo sa zrodila (v srdci) , prečo sa vytvorilo telo a dlhodobým spočívaním vo svojom skutočnom ja, sa naše ja časom transcenduje do stavu parabrahman. Pretože naša podstata bytia podlieha pominuteľnosti , obsahuje toto spočívanie v našom pravom ja v sebe záruku , že parabrahman je pôvodcom podstaty bytia. V skutočnosti je to to isté… Akurát parabrahman je všade, je šíry ako obloha, nie je miesto kde by nebol. A podstata bytia je vlastne lokalizovaný parabrahman

Na vyššej úrovni tu je spojenie- jednota-osvietenie : Neexistujú tu rôzne veci, ako je brahman, parabrahman, duša, telo, singularita, duch, karma, aura atď…neexistuje tu A, B , C atd…  Je tu iba “A”. Všetko ostatné z neho vyrastá. Na rôznych rovinách sa rozvíja a v rôznych formách interaguje v rôznych frekvenciách. Ale je to stále to “A”.

“A” samotné je plastelína , z ktorej sa všetko tvaruje. Všeobsiahly parabrahman – Absolutno – On

Najprv ale treba dosiahnuť brahman (brahmadžóti-svet-vesmír-praktické poznanie “všemieru”), a to druhé sa dosiahne časom transcendovaním toho prvého. Aj slovo pominutelnosť v Tom druhom bode je trošku zradné a môže zavádzať, ale to nechcem. Dá sa to vysvetliť tak, akokeby sa v okamžiku smrti átman v srdci rozpúšťa do okolitého nelokalizovaného parabrahman. Jednoducho, keď správne zomriete, rozpustíte sa do celého bytia. Ak tam vo smrti ešte niečo zostáva, ešte to isto niekedy prijme formu. Zoči voči smrti musíte byť kompletní. Posvätení, oslobodení, odputaní. Nemôžete nič zo sebou ťahať… Keď zo sebou niečo nesiete, iste vám život umožní , aby sa to zase prejavilo. Vesmír neodporuje túžbam, ale všetky sa ich snaží naplňovať. Musíte byť bez túžby. A to budete až vtedy, keď dosiahnete pravé poznanie.

Buďte plne vo svojom pravom Ja… Spokojnosť je najbližšie slovo, ale je príliš slabé, je to omnoho viac. Plná spokojnosť, ktorá vychádza z poznania tela a mysle a tým pádom aj celého vesmíru. Plná, nič nepožadujúca blažená spokojnosť….. Vychádza z poznania. Inak tú transcendentálnu “spokojnosť” nedosiahneme, iba získavaním poznania a to je rozlišovaním.

Majme preto trpezlivosť s našimi črevami, starajme sa o ne a zdravo a vedome papajme a náš život bude možno tak dlhý , že uskutočníme obidva tieto body. Neznamená to však vždy , že je na to potrebný dlhý čas. A neznamená to tiež, že srdce nie je nadradené črevám. Naše telo sa skladá z toho, čo konzumuje. Preto to príslovie: “sme tým, čo jeme”. Presnejšie by ale malo byť :” naše telo je z toho, čo konzumujeme. Pretože autor citátu možno nevedel, že my nie sme naším telom, alebo iba nechcel zbytočne zavádzať poslucháčov a tak to iba zjednodušil.

Preto, všetko jedzme s láskou a vkladajme do úst Boha vždy vedome. Myšlienka vždy jedlo posväcuje.  Hlavne vodu. Voda je všade. Myšlienky sú  naši sprievodcovia, určujú do akej miery sme v jednote a posvecujú alebo znehodnocujú veci, o ktorých sme sa rozhodli rozjímať.

 

 

may the light be with you

 

*uw

 

 

 

 

 

Reklamy

One comment

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s