Žite tak…


 

Myseľ je tam, kam sa nikdy nepozeráš. Myseľ je tam, kam ťa v živote nenapadne nahliadnuť. Myseľ je ako tieň vrhnutý tebou na zem, vidíš iba obrysy a okolie osvietené slnkom, ale ju samotnú nie. Myseľ nedokáže pohliadnuť sama na seba, teda nedokáže sama na seba myslieť, lebo ak sa to stane raz za čas náhodou, tak hneď sa stráca. Ona večne len spriada plány a kuje pikle, posiela ti obrazy a dojmy, myšlienky a nálady do tvojho vedomia, pocity utrpenia a uškodenia, tiež radosti a slávy… Ak si vedomie myslí, že je totožné s mysľou, je to smola: celý život zostaneš uväznený v jej okovách,  bude si ťa pohadzovať od šťastia k zármutku, od bolesti k radosti, od zrodenia ku smrti. Nemáš šancu vyviaznuť, ak si stále myslíš, že vedomie je myseľ, že ty si myseľ. Vedomie je všade, všetko je vytvorené z Vedomia. Vedomie je hercom aj režisérom, scenáristom aj kulisami.

 

 

Vesmír má mentálny charakter. Prvý hermetický zákon, ktorý je najviac opomíjaný. Neexistuje nič, čo by nebolo Vedomím. Aj rastliny, aj zvieratá, aj kamene, aj atómy, aj galaxie a hviezdy…. To myseľ je iba umelých výplodom tvojho mozgu, je zaseknutá medzi hmotou a duchom, ale v skutočnosti nevlastní nič. Vytvorila sa ako náhrada za “vákuum” po opustení raja. Nemôže nič vlastniť, je to iba prázdna bublina, lebo nie je skutočne existujúca. Jej potravou je iba neustále snaženie a túženie, odmietanie a odporovanie .. Snaží sa stále niečo dosiahnuť. Teda ona nie, ona poháňa teba a stále ti bľaboce, že je treba niečo spraviť a hento a tamto, a toto si zabudol, na hentoho sa hnevám, tohoto mám rád,,atď atď… Žije v spomienkach a v plánoch (ambíciách). Túžba a odmietanie nie je v mysli! To sama túžba je mysľou… Tá túžba a mylné stotožnenie s telom je mysľou..  Vyžeň všetky stotožnenia z tvojho vnútra. Ostatní ti to nahovorili, ty si im bez skúmania uveril. Kde je myseľ? A kde je poznanie? Kde je prijímanie a kde je odmietanie? A kde je osvietenie? Si mimo všetkého! Veci sa dejú sami od seba. Myseľ nemusí byť prítomná. Ona sa votrela medzi ducha a telo. Myslí, že je pánom tela a duše a celého okolia a celého života, ale v pravde nevlastní nič, lebo je ako sen, pri skutočnom zobudení ju nikde nenájdeš.

Rozbi utrpenie, rozbi radosť, spočívaj len v blaženosti a v súcite. Myseľ sa tam iba votrela, ona tam nemá čo robiť. Skutočnou náplňou života je iba pozorovanie… Rozlišovaním medzi Ja a ne-ja dôjde k poznaniu. Poznanie je treba ukotviť svojím horlivých zámerom. Ak si dosiahol poznanie a rozsekol koreň klamu (teda koniec stotožňovania s mysľou), viac nie je čo k vykonaniu.. Zanechaj činnosti a spočívaj vo svojom tele ako číre Vedomie a všetko pozoruj. Hra polarít sa deje aj bez tvojho zásahu. Zásah alebo nezásah, ako to rozdeliť? Veci sa dejú sami od seba, všetko čo bez zámeru -“náhodou” vykonáš, nie je už viac vykonané tebou, je to samo Vedomie, ktoré cez teba koná, stal si sa nástrojom božím a v jeho mene pracuje celý vesmír a teraz už aj ty! Už to konečne vidíš… nie je to ťažké, len myseľ bola tisícky životov zakotvená v hmote, stotožnená, identifikovaná, pripútaná…

Stotožnenie je drepenie, po česky lpění, alebo jednoducho pripútanosť. Ona je koreňom všetkého utrpenia a klamu.. Tak dlho si bol omámený a riešenie si mal priamo pod nosom. Už je koniec všetkej bolesti a všetkej pochabej radosti. Už tu nie je miesto pre toho nezvaného hosťa, ktorý sa votrel do tvojho domu mysliac si časom, že je domáci pán. A ty – v skutočnosti si uveril mysli, že ona je domácim pánom a cítil si sa ako hosť… Ale to ty si tu pánom – to tvojho vedomia svetlo musí zažiariť do všetkých kútov tohto starého domu…

 

 

Žite tak, aby ste zo smrteľnej postele neľutovali ani jediný okamžik svojho života. Žite tak, akoby každý deň bol vašim posledným. Žite tak, akoby ste boli vždy len sami so sebou, akoby ste pri stretávaní s ľuďmi stretávali len samého seba v rôznych podobách. Vždy vykonávajte len to, čo by ste vykonali sebe samému. Vždy zamieňajte seba za druhých. Vždy svoje priania smerujte k dobru všetkých, nie k osobnému dobru. Keď už vlastne nie si ty, ale už len všetci ostatní, tak potom čo je naozaj osobné dobro? Nič také už nie je.. Už je len dobrota a láskavosť, súcit a prežívanie všetkého v prítomnosti, vo večnom teraz….

Zabudnite na seba,akoby ste ani nikdy neboli. Venujte sa iba ostatným v mysli. Myslite aj na seba, na svoje srdce, nie na svoje túžby, ale na svoje bytie a na svoje skutky, zásluhy, priania, a myšlienky a na to, ako ich čo najlepšie venovať pre dobro všetkých a celého stvorenia. Zistite, ako sa najlepšie zladiť so svetom okolo, robí sa to súcitom, porozumením, zámenou seba za druhých, zničením utrpenia v zárodku sebeckej mysle.

Bolesť je povinná, utrpenie je však voliteľné. Rozpoznaj na vlastnej koži 4 vznešené pravdy. Jedna z nich ti utkveje v pamäti, poznáš že je to skutočne tak, a potom tie ostatné svitnú ti sami od seba. Ak uskutočníš tri pravdy, t.j.: pravda o existencii utrpenia, pravda  o vzniku utrpenia, pravda o zániku utrpenia, tak v tebe zažiari túžba, ktorá je jedinou podstatnou túžbou a to je- nastúpiť na cestu vedúcu k zániku utrpenia- to je štvrtá vznešená pravda. Podľa toho, ako ukotvíme poznanie o tých troch pravdách, tak podľa toho aj s takým zanietením nastúpime na cestu vedúcu k zániku utrpenia. Poznanie je dobré ukotviť, zakoreniť a tisíckrát opakovať, a potom zanietenie sa objaví samo od seba, lebo spoznáme našu skutočnú povahu a povahu nášho tela a mysle a to, že sú prázdne..myseľ je ale najprv lenivá, treba ju toho zbaviť, meditovaním o posvätnosti a dôležitosti života prídeme na jeho vzácnosť (a zároveň bežnosť). Budeme chcieť niečo urobiť s tým nezmyslom, ktorý žijeme. Budeme chcieť skutočne žiť, skutočne dýchať pre nejaký väčší zámer, vykonávať činnosť pre väčšie dielo, nie len pre seba,nie len pre dočasné potešenie. Budeme sa snažiť naplniť náš život duchovným , transcendentálnym zmyslom. Pochopenie Buddhovho učenia štyroch vznešených právd nás k tomu zmyslu privedie. Ten prvý zápal ale musíme mať my….myseľ sa sama neodlepí od materialistického uchopovania. Treba ju popostrčiť…. Venovaním sa všetko robí.. a neprijímajte plody svojej práce, tým zapadávate ešte viac do bahna.. neprijímajte a neodmietaje, netúžte po ničom a žite šťastne… Nie je tu nič k rozmýšlaniu.. len táto hra, ktorá sa javí ako sen…Keď zistíš dôvod objavenia sa mysle, už jej nič nebude brániť v odchode..

 

 

 

 

 

 

*uw

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s