Valčík ku koncu ega


 

Ach, tá dualita, ona pramení z pochybnosti,
Bez hnevu, bez túžby, bez nejakej zlosti,
To je tá cesta , tá svätcami požehnaná,
Duša nejde nikam, to myseľ je tá hnaná…
V náručí , v slepote, objímať srdce dôvery,
To je údel ľudských duší, len už žiadne povery.
Na boží oltár zlož svoje srdce pokory,
Nedúfať, netúžiť, toto sú nové obzory!
Myseľ tam nemá byť! Zakvačila sa v medzere,
Tou škárou sa ona prepchá, všade sa prederie!
Na porážku ťa vedie, ale ty si to nevšímaš,
Len modly stále s majetkami zaklínaš..
Pochybnosť zahnať treba dôverou nezlomnou,
V čo dúfať ale?.. keď svet je jamou bezodnou ..
Nekonať,..! len s putom dôvery dôjsť s Ním k žitiu!
To je koniec ega, … Valčík k novému bytiu….!

*

 

 

 

 

❤️

 

 

 

*Uw

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s