Kotúľanie ….


 

 

Na rovine sa kotúľa, no z kopca stojí,
Kde sú tí démoni, čo každý sa ich bojí?
Poctivý v zástupe, málokedy on zbrojí,
keď ale stane sa to, kto rovný je mu v boji?

Skúša ten seba a nikoho vôkol,
zrak ostrý jak bielohlavý sokol.
Skrytý ako mladý mesiac, kto ho je hoden?
Nikto ho nespozná, iba ten čo je mu roven.

Otec a matka kozmu, oni stoja spolu
Vo večnosti spojené dlane, ako hore tak aj dolu.
Neláka to však tých, ktorí sa toho boja príliš,
trpezlivosť a odvaha, cestu s nimi skrížiš.

 

To tá vôňa lúky , ona stojí aj z kopca!

Kotúľa sa aj na rovine, tá hlúposť blbca.

Bojom veru získaš nemálo, odvahu a zmier,

Nepokúšaj sa uzrieť cieľ! Ty, len presne mier!

 

 

 

 

*Uw

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s